Avoy Taptta Tednam 
  
“Bapu” 
“Sang Xanu” 
“Arithmetik tticherin mhaka gonit galem.” 
“Koslem?” 
“Tinnem vicharlem: Don Aii, anik don Aii, anik don Aii. Kitleo zaleo? Hanvem 
sanglem, sat. Tinnem mhonnlem sarkem na. Uprant tinnem dusre toren vicharlem. 
Don chokleti, anik don chokleti, anik don chokleti. Ani hanvem 6 zatat mhunn 
zap dili. Tinnem mhonnlem sarkem asa. Hech toren tinnem porot ekdam don Aii 
ditam, anik don Aii, anik don Aii. Atam sang kitleo Aii zaleo? Mhagele Aii-k 
hixeobar dovorlear 7 zatat, hanvem zap dili” 
“Are pixea, ghora koddle Aii-chi khobor tticherik kiteak zai axil’li? Tticher 
dita ti Aii ghevn yevncho nhi?” 
“Ani mhagele Aii-k kitem korchem asle? Boro asa tum! Kombo.” 
  
“Bapu” 
“Sang Xanu.” 
“General Knowledge  tticherin ek gozal sangli. Eka khunik (kirmidorak) 
mornnachi faxi favlli. Taka tin kudd vo rooms dakhoile. Poilea kuddint torsadi 
(sword) ghevn tachi gomtti kapunk monis axil’le. Dusre kuddint ujeachi baim 
asa. Taka baint duklun udovpak monis ravtale. Ani tisre kuddint 6 mhoinnem 
bhuken tollmolltole xinv axil’le. Khuni khuinchea kuddint vochun aplo jiv 
vatovtolo? Ho tticherigelo prons.” 
“Tugele ttichericho bezo kollmela. Poilea kuddint torsadin kapunk monis ravtat, 
dusrea kuddint uzo asa ani tisrea kuddint bhukil’le xinv ekach ghansan taka 
nach kortole. Sang pora, to kirmidor koxo apnnalo jiv vatoitolo?”  
“Budd’du tumi, sarke budd’du. Ho prons hanvem sodoilo.” 
“Koso?” 
“Are Bapu. Poir tumi, mhagele Aii thaim zhogoddtale nhi?” 
“Goddie karan axi’lem zait.” 
“Mhagele Aii-k tumi mhonntale. Puro, puro Jayanti. Tugele ‘Karwa Chauth’ upas 
chodduch zale. Don sumana zalim hanv upaxim. Anik ‘purima’ upas korta mhollear 
hanv upaxim mortolom.” 
“Pora, to vichar ghov-baile modim ubzovta.” 
“Ani hench lokxan ghevn hanvem tticherik sanglem. Magelea bapu lagim don sumana 
upaxim ravunk zaina zalear 6 mhoinnem bhukelole xinv koxe jive urtole? Kirmidor 
melolea xinvanche kuddan apnnacho jiv vatovpak rigtolo.” 
“Bhouch huxear mure tum?” 
“Konacho por tor hanv?” 
  
“Bapu” 
“Sang Xanu” “Mhaka prem’ zala.” 
“Vorsam kitlim tuka?” 
“Ghelea vorsa birthday cake-ir nnov mennvatio (candels) pettovloleo. Anik 2 
sumanan mhozo zolm dis yeta.” 
“Konnacho mog zala?” 
“Science tticherigele choliecho. Mhojech vorgan xikta ti” 
“Punn ek sang. Tuvem tticheriche choliek koxi faraili?” 
“Poir khelltana ti sango, hanv tika avoddtam.” 
“Zalear, tuvem kitem zap dili?” 
“Hanvem tika divnk na. Fuddarak zat’le sasuk zap dili.” 
“Kosli zap?” 
“Science vorg choltana, tticherin vicharlem. Bhurgim koxim zolman yetat? Ani 
hanvem soroll zap dili. Rupan (tticherigele choliechem nanv) ani hanvem mog 
korunk zai.” 
“Sarko mosto por mure tum?” 
“Ti ragovli dista mhaka. Tuka ani Aii-k falleam iskolant apoileant” 
“Kiteak?” 
“Ghoddie lognachem tharavpak.” 
   
Bapui-putacheo gozaleo (conversation) chalu astana bazarant gel’li Jayanti 
bhitor sorta. Sodam porim por, Aii fuddem veta ani bazarantli pixi (bag) 
sonspunk kori tedna Aii aroddta. 
“Hat lanvchona.” 
Por sarkoch ghonddollta. Roddunk lagta. Poilech khepek ragacho dhengxo Aii 
koddlean khata. Bapaik vaitt dista. 
“Oxe toren porak boball korcho nhi” 
“Tuvenuch piddear kela taka. Tageli science tticher bhazarant gavleli.” 
“Falleam amkam iskolant apoileant. Oxem nhi.” 
“Tuka koxem koll’llem?” 
“Amgelea poran sanglam.” 
“Loz zali mhaka. Porak kosli xist (discipline) xikoilea kai mhunn tticher 
vichari.” 
  
“Bapu.” 
“Sang Xanu.” 
“Aii taptta mure! Tticher ditali tich Aii haddpak zai axil’li nhi?” 
  
Lino B. Dourado



  


 
 


 
 
 
 
 
 



Reply via email to