The 10th Fellowship Weekend of St. Michael’s Parish, Anjuna, was held from Friday, April 23 through Sunday, April 25, 2010.

The parishioners organized a very successful Church fete on the above three days. The fete was held for the tenth time. A Souvenir was published on the occasion. I wrote the following Konkani article for the Souvenir:

BALLKAPONN ani MATHARPONN

Jednam dadlo ani ostori Satvo Sacrament zoddttat, padri tankam estolan bandta ani “ghov- bail” mhunnon porgotta ani axirvad divn mhunntta: “Vaddoieat ani choddoieat!” Itlean dadlea ani bailecho ekvott zata ani tanchea mostokan itchea utpon zata eka bhurgeak oromb divnk.

Adlea tempar kazarak eok muino zatanch ghorchim toxinch vaddeantlim zanttim, oklek vinchar kortalint: “Ago bai, bori khobor asa mungo?” Boreaponnamchi khobor nam zalear okol zabab ditali: “Nam ghe ghara-maim/mam-maim/mavxe-maim, timaim, adi”, ani zanttim mhunnttalint: “Zatelem bai, Devacher bhavart dovor”.

Bori khobor aslear, okol kuch korun hanstali ani tacheruch gomtalem ki tem gorbestponnamchea bhesar asa mhunnon. Zoxe muine bolanddttat titlo oklecho gorbestponnancho sobav vaddot ravta. Aplea monank xanti mellonk ani soglem tharear asa mhunnon khatri korunk, ghov aple bailek antrea-poirean voizager vorta ani favo to tratament dita.

Jitlo banvter lagim pavta, okol ani novro aplea bhurgeak hea sonvsarant evkar divnk taktin toeari kortat - zoxe porim bhurgeachim supurlim dovim angostram ani kaxtteo (napkins) xinvop, bhurgeachem nanv chintop, bhurgeachem painnem korun ghevop, adi. Thoddeach utramnim, avoi-bapui sogllo aplo vell zolman ievnk aslelea bhurgeachea kolponanim sartat ani tankam kednam kai tem bhurgem zolman ievum xem zata, vodik korun tim sogllo vell chintat ani apleakuch vinchar kortat baba vo bai zatelem ghai mhunnon. Avoi choddxi baba zavnk anvddeta tor bapui ek bai zalea puro mhunn magta. Adim nov muine pasun ravchem poddttalem baba vo bai zavpachem asa tem kollonk punn aiz-kal ‘Sonogram’ korun hea proxnnamcho zabab adim fuddench mellta.

Dis soron khuimcheanuch muine kabar zatat ani banvteracho vell lagim pavta. Ek dis derepent bailechea pottan dukh suru zata ani tabortob tika banvtichea hospitalan voron bhorti korchi poddtta. Thoddeach vellan ti avoi eka sobit ballkak, baiek vo babak, zolm dita ani taka pollovn avoi-bapui itlim khuxeal zatat ki tanche khuxealkaiek xim ani mer asonam.

Bhurgeak hospitalantlem ghara haddlea uprant (adlea kallar bhurgim ghorantuch zolmotalint) tachea bavtizmanchi toeari kortat ani poilea bhurgeachea bavtizmacho dhobazo ekdom fulovn uddoitat ason tanchea sangata bhurgeacho dusro avoi-bapui – podon ani modon.

Zolmolelem ballok ek bavlench dista. Hea ballkak kuddiche sogle sande astat punn tea sandeancho kosloch upeog asonam. Ballkak hath-paim astat pun tankam boll asonam. Dolle astat punn puri nodor asonam – taka sogllem ghoir-ghoir dista. Kan astat punn sarkem aikonk einam – tachea kanan avaz poddtta tednam gaiechea vasra porim ballok sogleach vattanim polleta sozmonam zavn khuimche vattentlean to avaz ieta. Jib asta punn ulovnk zainam; tonddachea galanchea konnxeantlean soglo vell lav govta. Tonddant mallo astat punn mallank dant asonant. Mathem asta punn mathear bhov thodde kens astat ani kednaim bilkul asonant. Khodd’ddea bhitor bhezo asta pun to bilkul khali. Hem sogllem avoi-bapui polleta punn tea bhurgeak soddinant ani bhair uddoinant bogor ratr ani dis ek korun tea ballkacho poramos kortat ani taka puro tenko divn vhodde ikmotin vaddoitat.

Survatek, avoi aplea ballkak orddeachem dudh pivoita ani tachea pottachi bukh nivoita. Orddeachem dudh divnk zainam zalear taka dhobeachem dudh divn vaddoitat. Ballka lagim fokot ek vost ghoddta – roddnnem! Kednaim ballok roddttoch ravta ani kitem zalam kainch sozmonam – zait ghoddiek tachea pottan chabta vo zait ghoddiek tachi tokli foddtta vo zait ghoddiek taka zor eila? Avoi-bapui ballkak roddonk soddinant punn taka aple motor-saikolir vo aplea motorant nam zalear tekxint ghalun tabortob dotorager vortat ani vokot divn borem kortat.

Ballok sumar chear-panch mhoineamchem zatanch pottan umtem poddtta. Tea uprant tem ballok apunnuch bosonk xikta ani dompranim cholonk suru korta. Sumar att-nov muineamchem zatoch tem ballok lhu-lhu kodelichea ani mezachea donkeak dhorun ubem ravta. Uprant tem bhurgem apunnuch ek-ek panvoll marta ani cholonk xikta. Hea vellar bhurgem aplea avoi-bapaicho talloi bhi vollkota. Hea sogllea kam’anim avoi-bapui tea ballkak aplo puro alaxiro ditat. Cholonk xiktannam bhurgem aplea jivitachem poilem tuttkem utor soddtta – “maaaaaaaaaa-ma” vo “paaaaaaaaaa-pa” ani titlean avoi-bapui khoxechea somdirant buddttat.

Hea porim ballok vaddon ek bhurgem zata, iskolak ani kolejik voita, aplem xikop kabar korta, nokrek lagta ani tenvui kazaracho Satvo Sakrament zoddtta ani tangerui bhurgim zolmotat.

Vidvan Galileo-ache ‘theory’ pormonnem ‘Jem kitem vhoir voita tem sokol evkuch zai!’ Tech porim, jim avoi-bapui tornattim aslint tim vaddon vhodd zavn akrek zanttim zavnk pavtat ani tancho bhes sarkoch eka ballka porim zata.

Dadlo/ostori, zantto/zantti zatoch tanchem boll unnem zait voita. Jea hathanim vavrun itlem kam’ kelelem tea hathank atam bilkul boll asonam – hatan dhorleli vost sokol poddtta. Jea paim-anim cholon sonvsar maddoilolo tea paim-ank atam bilkul sokot asonam kuddichem vozon tolunk vo tika ghevn bhonvonk – boddiecho adhar ghevn cholchem-bonvchem poddtta. Dolle astat punn dolleanim fulam poddon ani dolleanchi nodor zoron vochon atam nodrek kaim ek sarkem zovkonam. Jea kanam-nim aplea supurlea bhurgeancheo kirantteo ani sonvsaracheo boreo-vaitt khobro aikoleleo tea kananim atam sarkem aikonk einam, kitench sangtolo zalear vhoddlean boball marun sangchem poddtta. Jib asta punn ulovnk zainam; jib luddbeta ani eka ballka porim soglo vell tonddachea galantlean lav govta. Eka tempar jea dantamnim haddam pasun foddlelint te sogle dant atam zoddon vo umttun kaddun fokot mallo urtat; oxem ason kitench chabonk zainam - eka ballka porim soglem chinvon khavchem poddtta. Matheache kens zhoddon khodd’ddo zata. Khodd’ddean bhitor bhezo asta punn tea bhejeak kosloch ugddas uronam – munis soir-bhoir zata. Jibek ruch nam ason khel’leachi jirovnnui zainam. Mutachea poskotteak ani zovieank forkatai lagon mutonk ani hagonk khuimcheai vellar angostranuch zata - eka ballka porim tachim angostram bodlun taka ‘diapers’ bandchim poddttat.

Ekach utran, eok zanntto/zantti munis eka ballkachea bhesar pavta ani taka konnamcho tori adhar zai poddtta urlelem jivit sarunk, punn kotta aiz-kal zantteanchi zoton bhov thodde kortat. Toch ballok zaka avoi-bapain dis ani ratr foddun vhoir kaddlolo/kaddlelem atam aplea khaxea avoi/bapaik kikont korta ani ghorantlo/ghorantli bhair uddoitat. Koslim onupkari bhurgim zait him? Tankam khobor nam mista kelelea mapan bhogchem poddtta mhunnon!

Tor vachpeanim, tumkam dista hi amchi korni sarki oxi? Ami lhan astannam amche kuddin boll naslem tednam avoi-bapain amkam soddunk naslint bogor aplem boll amkam divn, khoxtt ani dhogd bhogun, aplea jivak unnem korun ani ratriche dis korun amkam vhoir kaddlelim.

Zoxe porim aiz ami amchea supurlea bhurgeancho poramos ani apurbai kortat, tech porim amcheai avoi-bapain amcho poramos ani apurbai kelea. Lokachim rinnam kaddun amkam vaddovnk ani xikovnk tannim kitlech tras kaddleat; amchi bolaiki matxi bhigoddlear, tim amkam sogli ratr aple khanken bosovn, axeon-poxeon, aplea jivachem pollenastannam amchi xeva kelea. Ami zolmoleleanv tednam amkam sanddun dilele zalear, Devuch zannam aiz amcho bhes kitem zavpacho vo ami jive aspache vo morpache zalear.

Tor atam amcho kaido nhoi amchea avoi-bapaik favo to adhar divn tancho poramos korunk? Koxem aiz-kalche sonstik puttvota zait aplea avoi-bapaik ghorantlim bhair ghalunk vo matui doieallponn nastannam tankam vhoron “Mathareanchea Ghorant” bhorti korunk?

Avoi-bapaichea inosent kallzank gavo ghalit tor to pekonk ekdom kottin. ‘Bailen apleak apol dilo ani apnnem to khelo’ oxem sanglelem sot mandunk ami azun avoichea orddeachem dudh pienanv, karann atam ami sogott vaddon vhodd zaleanv. Bhurgeanim apleak sonvsarant haddttelea avoi-bapaik kedinch dukovnk favonam. Amcho avoi-bapui sodanch amchem borem chintat; tim amkam suchoitat tem amcheach boreak dekun ami tanchea sangnneank pallo divnk zai ani tim sonvsarant jivim aso porian tancho poramos ani mog korunk zai.

Amcho avoi-bapui melea uprant ami tankam sodlear pasun tim amkam mellchinant. Zoxim amchea avoi-bapain amkam aple khankek dovrun vhoir kaddleant tech porim tanchii axea asta aplea bhurgeanche khankent nimanno suskar soddunk.

Tor magoiea amchea dispottea rozaran Devan amkam boll divnk amchea avoi-bapaichi xeva korunk zoxi tannem amchi lhan astannam kelea. Amkam Devan dilelem ginean uzar korun ami konnxean asanv zalear uzvaddan bhair ievn amchea avoi-bapaik favo to respet ani man divum-iea ani tankam sodanch unch panvddear dovrum-iea. Mhunni assa: “Zhadda voili kholi khuim sokol poddlele kholiek hansta” - tika khobor asonam ki apunnui eka disa toxich sokol poddtteli mhunnon!

Hea gim-achea kallar amchea ontoskornan hath ghalum-iea ani zorui ami amchea avoi-bapaichea sovem chuk adharlea zalear tanche lagim bhogsonnem magon, tankam favo to respet ani man divn ani tankam lagim vagovn amcho kaido xarti pallum-iea. Oxem kelearuch amchean ek suki jivit sarunk zatelem nam zalear avoi-bapaicho xirap amcher astolo.

Hanvem zaite pavtt zantteanim mhuttlelem aikolam ki avoi-bapaicho xirap sogllea xirapam poros khor, karann tanche xirap kallzache kholaiek thavn ietat. Apunn eok vhodd xiknnar, duddvankar ani vhodd zuttieo cholovpi oxem mhunnon orddear hath marun ganv gazoilearuch puro nhoi, avoi-bapai sovem aplo mog ani moipas dakovnk zai ani aplo kaidoi pallunk zai. Zo konn aplem mull visorta to ginean aslolo munis zavnk nozo. Zorui ami amchea khaxea avoi-bapaik vollkonanv, tor Dev amkam koso vollkotolo???

Moi-mogan,

Domnic Fernandes
Anjuna, Goa
Mob: 9420979201

Reply via email to