The 10th Fellowship Weekend of St. Michael’s Parish, Anjuna, was held
from Friday, April 23 through Sunday, April 25, 2010.
The parishioners organized a very successful Church fete on the above
three days. The fete was held for the tenth time. A Souvenir was
published on the occasion. I wrote the following Konkani article for the
Souvenir:
BALLKAPONN ani MATHARPONN
Jednam dadlo ani ostori Satvo Sacrament zoddttat, padri tankam estolan
bandta ani “ghov- bail” mhunnon porgotta ani axirvad divn mhunntta:
“Vaddoieat ani choddoieat!” Itlean dadlea ani bailecho ekvott zata ani
tanchea mostokan itchea utpon zata eka bhurgeak oromb divnk.
Adlea tempar kazarak eok muino zatanch ghorchim toxinch vaddeantlim
zanttim, oklek vinchar kortalint: “Ago bai, bori khobor asa mungo?”
Boreaponnamchi khobor nam zalear okol zabab ditali: “Nam ghe
ghara-maim/mam-maim/mavxe-maim, timaim, adi”, ani zanttim mhunnttalint:
“Zatelem bai, Devacher bhavart dovor”.
Bori khobor aslear, okol kuch korun hanstali ani tacheruch gomtalem ki
tem gorbestponnamchea bhesar asa mhunnon. Zoxe muine bolanddttat titlo
oklecho gorbestponnancho sobav vaddot ravta. Aplea monank xanti mellonk
ani soglem tharear asa mhunnon khatri korunk, ghov aple bailek
antrea-poirean voizager vorta ani favo to tratament dita.
Jitlo banvter lagim pavta, okol ani novro aplea bhurgeak hea sonvsarant
evkar divnk taktin toeari kortat - zoxe porim bhurgeachim supurlim dovim
angostram ani kaxtteo (napkins) xinvop, bhurgeachem nanv chintop,
bhurgeachem painnem korun ghevop, adi. Thoddeach utramnim, avoi-bapui
sogllo aplo vell zolman ievnk aslelea bhurgeachea kolponanim sartat ani
tankam kednam kai tem bhurgem zolman ievum xem zata, vodik korun tim
sogllo vell chintat ani apleakuch vinchar kortat baba vo bai zatelem
ghai mhunnon. Avoi choddxi baba zavnk anvddeta tor bapui ek bai zalea
puro mhunn magta. Adim nov muine pasun ravchem poddttalem baba vo bai
zavpachem asa tem kollonk punn aiz-kal ‘Sonogram’ korun hea proxnnamcho
zabab adim fuddench mellta.
Dis soron khuimcheanuch muine kabar zatat ani banvteracho vell lagim
pavta. Ek dis derepent bailechea pottan dukh suru zata ani tabortob tika
banvtichea hospitalan voron bhorti korchi poddtta. Thoddeach vellan ti
avoi eka sobit ballkak, baiek vo babak, zolm dita ani taka pollovn
avoi-bapui itlim khuxeal zatat ki tanche khuxealkaiek xim ani mer asonam.
Bhurgeak hospitalantlem ghara haddlea uprant (adlea kallar bhurgim
ghorantuch zolmotalint) tachea bavtizmanchi toeari kortat ani poilea
bhurgeachea bavtizmacho dhobazo ekdom fulovn uddoitat ason tanchea
sangata bhurgeacho dusro avoi-bapui – podon ani modon.
Zolmolelem ballok ek bavlench dista. Hea ballkak kuddiche sogle sande
astat punn tea sandeancho kosloch upeog asonam. Ballkak hath-paim astat
pun tankam boll asonam. Dolle astat punn puri nodor asonam – taka
sogllem ghoir-ghoir dista. Kan astat punn sarkem aikonk einam – tachea
kanan avaz poddtta tednam gaiechea vasra porim ballok sogleach vattanim
polleta sozmonam zavn khuimche vattentlean to avaz ieta. Jib asta punn
ulovnk zainam; tonddachea galanchea konnxeantlean soglo vell lav govta.
Tonddant mallo astat punn mallank dant asonant. Mathem asta punn mathear
bhov thodde kens astat ani kednaim bilkul asonant. Khodd’ddea bhitor
bhezo asta pun to bilkul khali. Hem sogllem avoi-bapui polleta punn tea
bhurgeak soddinant ani bhair uddoinant bogor ratr ani dis ek korun tea
ballkacho poramos kortat ani taka puro tenko divn vhodde ikmotin vaddoitat.
Survatek, avoi aplea ballkak orddeachem dudh pivoita ani tachea pottachi
bukh nivoita. Orddeachem dudh divnk zainam zalear taka dhobeachem dudh
divn vaddoitat. Ballka lagim fokot ek vost ghoddta – roddnnem! Kednaim
ballok roddttoch ravta ani kitem zalam kainch sozmonam – zait ghoddiek
tachea pottan chabta vo zait ghoddiek tachi tokli foddtta vo zait
ghoddiek taka zor eila? Avoi-bapui ballkak roddonk soddinant punn taka
aple motor-saikolir vo aplea motorant nam zalear tekxint ghalun tabortob
dotorager vortat ani vokot divn borem kortat.
Ballok sumar chear-panch mhoineamchem zatanch pottan umtem poddtta. Tea
uprant tem ballok apunnuch bosonk xikta ani dompranim cholonk suru
korta. Sumar att-nov muineamchem zatoch tem ballok lhu-lhu kodelichea
ani mezachea donkeak dhorun ubem ravta. Uprant tem bhurgem apunnuch
ek-ek panvoll marta ani cholonk xikta. Hea vellar bhurgem aplea
avoi-bapaicho talloi bhi vollkota. Hea sogllea kam’anim avoi-bapui tea
ballkak aplo puro alaxiro ditat. Cholonk xiktannam bhurgem aplea
jivitachem poilem tuttkem utor soddtta – “maaaaaaaaaa-ma” vo
“paaaaaaaaaa-pa” ani titlean avoi-bapui khoxechea somdirant buddttat.
Hea porim ballok vaddon ek bhurgem zata, iskolak ani kolejik voita,
aplem xikop kabar korta, nokrek lagta ani tenvui kazaracho Satvo
Sakrament zoddtta ani tangerui bhurgim zolmotat.
Vidvan Galileo-ache ‘theory’ pormonnem ‘Jem kitem vhoir voita tem sokol
evkuch zai!’ Tech porim, jim avoi-bapui tornattim aslint tim vaddon
vhodd zavn akrek zanttim zavnk pavtat ani tancho bhes sarkoch eka ballka
porim zata.
Dadlo/ostori, zantto/zantti zatoch tanchem boll unnem zait voita. Jea
hathanim vavrun itlem kam’ kelelem tea hathank atam bilkul boll asonam –
hatan dhorleli vost sokol poddtta. Jea paim-anim cholon sonvsar
maddoilolo tea paim-ank atam bilkul sokot asonam kuddichem vozon tolunk
vo tika ghevn bhonvonk – boddiecho adhar ghevn cholchem-bonvchem
poddtta. Dolle astat punn dolleanim fulam poddon ani dolleanchi nodor
zoron vochon atam nodrek kaim ek sarkem zovkonam. Jea kanam-nim aplea
supurlea bhurgeancheo kirantteo ani sonvsaracheo boreo-vaitt khobro
aikoleleo tea kananim atam sarkem aikonk einam, kitench sangtolo zalear
vhoddlean boball marun sangchem poddtta. Jib asta punn ulovnk zainam;
jib luddbeta ani eka ballka porim soglo vell tonddachea galantlean lav
govta. Eka tempar jea dantamnim haddam pasun foddlelint te sogle dant
atam zoddon vo umttun kaddun fokot mallo urtat; oxem ason kitench
chabonk zainam - eka ballka porim soglem chinvon khavchem poddtta.
Matheache kens zhoddon khodd’ddo zata. Khodd’ddean bhitor bhezo asta
punn tea bhejeak kosloch ugddas uronam – munis soir-bhoir zata. Jibek
ruch nam ason khel’leachi jirovnnui zainam. Mutachea poskotteak ani
zovieank forkatai lagon mutonk ani hagonk khuimcheai vellar angostranuch
zata - eka ballka porim tachim angostram bodlun taka ‘diapers’ bandchim
poddttat.
Ekach utran, eok zanntto/zantti munis eka ballkachea bhesar pavta ani
taka konnamcho tori adhar zai poddtta urlelem jivit sarunk, punn kotta
aiz-kal zantteanchi zoton bhov thodde kortat. Toch ballok zaka
avoi-bapain dis ani ratr foddun vhoir kaddlolo/kaddlelem atam aplea
khaxea avoi/bapaik kikont korta ani ghorantlo/ghorantli bhair uddoitat.
Koslim onupkari bhurgim zait him? Tankam khobor nam mista kelelea mapan
bhogchem poddtta mhunnon!
Tor vachpeanim, tumkam dista hi amchi korni sarki oxi? Ami lhan astannam
amche kuddin boll naslem tednam avoi-bapain amkam soddunk naslint bogor
aplem boll amkam divn, khoxtt ani dhogd bhogun, aplea jivak unnem korun
ani ratriche dis korun amkam vhoir kaddlelim.
Zoxe porim aiz ami amchea supurlea bhurgeancho poramos ani apurbai
kortat, tech porim amcheai avoi-bapain amcho poramos ani apurbai kelea.
Lokachim rinnam kaddun amkam vaddovnk ani xikovnk tannim kitlech tras
kaddleat; amchi bolaiki matxi bhigoddlear, tim amkam sogli ratr aple
khanken bosovn, axeon-poxeon, aplea jivachem pollenastannam amchi xeva
kelea. Ami zolmoleleanv tednam amkam sanddun dilele zalear, Devuch
zannam aiz amcho bhes kitem zavpacho vo ami jive aspache vo morpache zalear.
Tor atam amcho kaido nhoi amchea avoi-bapaik favo to adhar divn tancho
poramos korunk? Koxem aiz-kalche sonstik puttvota zait aplea avoi-bapaik
ghorantlim bhair ghalunk vo matui doieallponn nastannam tankam vhoron
“Mathareanchea Ghorant” bhorti korunk?
Avoi-bapaichea inosent kallzank gavo ghalit tor to pekonk ekdom kottin.
‘Bailen apleak apol dilo ani apnnem to khelo’ oxem sanglelem sot mandunk
ami azun avoichea orddeachem dudh pienanv, karann atam ami sogott vaddon
vhodd zaleanv. Bhurgeanim apleak sonvsarant haddttelea avoi-bapaik
kedinch dukovnk favonam. Amcho avoi-bapui sodanch amchem borem chintat;
tim amkam suchoitat tem amcheach boreak dekun ami tanchea sangnneank
pallo divnk zai ani tim sonvsarant jivim aso porian tancho poramos ani
mog korunk zai.
Amcho avoi-bapui melea uprant ami tankam sodlear pasun tim amkam
mellchinant. Zoxim amchea avoi-bapain amkam aple khankek dovrun vhoir
kaddleant tech porim tanchii axea asta aplea bhurgeanche khankent
nimanno suskar soddunk.
Tor magoiea amchea dispottea rozaran Devan amkam boll divnk amchea
avoi-bapaichi xeva korunk zoxi tannem amchi lhan astannam kelea. Amkam
Devan dilelem ginean uzar korun ami konnxean asanv zalear uzvaddan bhair
ievn amchea avoi-bapaik favo to respet ani man divum-iea ani tankam
sodanch unch panvddear dovrum-iea. Mhunni assa: “Zhadda voili kholi
khuim sokol poddlele kholiek hansta” - tika khobor asonam ki apunnui eka
disa toxich sokol poddtteli mhunnon!
Hea gim-achea kallar amchea ontoskornan hath ghalum-iea ani zorui ami
amchea avoi-bapaichea sovem chuk adharlea zalear tanche lagim bhogsonnem
magon, tankam favo to respet ani man divn ani tankam lagim vagovn amcho
kaido xarti pallum-iea. Oxem kelearuch amchean ek suki jivit sarunk
zatelem nam zalear avoi-bapaicho xirap amcher astolo.
Hanvem zaite pavtt zantteanim mhuttlelem aikolam ki avoi-bapaicho xirap
sogllea xirapam poros khor, karann tanche xirap kallzache kholaiek thavn
ietat. Apunn eok vhodd xiknnar, duddvankar ani vhodd zuttieo cholovpi
oxem mhunnon orddear hath marun ganv gazoilearuch puro nhoi, avoi-bapai
sovem aplo mog ani moipas dakovnk zai ani aplo kaidoi pallunk zai. Zo
konn aplem mull visorta to ginean aslolo munis zavnk nozo. Zorui ami
amchea khaxea avoi-bapaik vollkonanv, tor Dev amkam koso vollkotolo???
Moi-mogan,
Domnic Fernandes
Anjuna, Goa
Mob: 9420979201