Ixttamno,
Tomazinho bab atam, porthun ek pavtt, tonddi ddibett korunk apoita. To 
mhonntta, "Eka vixoyacher dogam zannamni kholayen bhasabhas kelea uprant te 
chorchent konnachem sangnnem sarkem aslem ani konnachem sagnnem sarkem 
naslem hacher konnem tori nirnnoy diupak zai."

Hanga ek vost motint dhorop samkem gorjechem tharta. Hanvem fokot ekuch prosn 
kel'lo: DKA kedna ani kiteak sthaploli? Ani to-i zalear Tomazinho babacheach te 
vixim kel'lea 'statement'-a velean. Haka soroll zobab diunche bodlek Tomazinho 
baban, vellchea vellar, sabar her vixoy tatunt misoll keleat; ani hanvem 
tankam, mhojea dixttikonna (viewpoint) pormannem, mhozo protikar (reaction) 
dila.

Atam heach vixoyant tachem fattlea tin vorsanchench choritr thoddkeant 
polloum-ia. Chodd diunche khatir Ponnje vochun Central Library-cheo faili 
challunk mhaka vell ani pasiens na! Vixoy samko sado: Dalgado Konknni Akademi 
(DKA) 1988 vorsa sthapon zali kai 1989nt? Ani Romi Konknni velea oneayacher 
zhuzunk, kai anik koslea karyam khatir? To aplea lekhant ho mud'do uprasaita 
titlea-i pavtti hanv taka ho prosn kortam. Punn to mat soroll zap dina, ddibett 
korum-ia mhonntta, kux marta. Setembr 16, 2008 he tarkhechea GT disallear 
chhapun ailole aple chittint to mhonntta "this is my first and last response to 
Borges" ani tech chittint fuddem mhonntta "I shall give him the answer"! Jedna 
tum 'first and last response" mhonntta tedna to 'answer' thoinch diunk zai aslo 
nhoi? "Shall give" kiteak? Punn to 'answer' ailoch na. Punn tannem poll kaddli, 
oxem hanvem kednanch mhonnunk na. Magir Jun 2009 mhoineant teach disallear 
porthun toch 'statement'. Zap vicharlear
 "ddibett korum-ia" oso zabab. Hanvem mhonnlem, ddibett jerul korum-ia, poilim 
hea prosnank tori zap di". Tor ddibettichoch hott'tt dhorlo. Bejar zaun, hanvem 
ddibett tunch ghoddun hadd, hanv yetam, oxi zap dili zalear hachi zaguch na. 
Samko 'underground'! Don-tin mhoine hanvem taka Goanet-ar sodlo. Mell'lloch na. 
Punn tannem poll kaddli, oxem hanvem mhonnunk na. Atam utthtta ani mhonntta GT 
ddibettintlean hanv pollon gelom! Hanvem Goanet-ache sabar purave dile. Torui 
mhonntta, GT potracher tuzo zabab kedna aila tem sang. Hanvem tem legun 
sanglem. Mhonnunk laglo, Central Library-nt vochun topastam ani mhoji zap 
ditam. Suman'bhor maiz zalem, pot'to na. Mhoji chitt thoim sampoddli kai na, 
tachi khobor dilich na. Dil'lea utrak porthun fals zalo. Moidanavelo konn 
pollon veta tem Borges tharaitolo mhunn sangpi monis porot ailoch na. Punn to 
pollon gelo, oxem hanvem mhonnunk na.

Ek prosn soddoun magir dusrea prosnank hat ghalum-ia, oxem hanvem mhonnlem 
zalear to mhonntta, ho atam poll kaddpachi toyari korta. Punn 'first and last 
response', 'good night', 'nimnno zabab' mhonntta tedna mat to soddun vochpachi 
toyari korina!

Modim V.IXTTar ailo. Aplea bochava khatir ek dukument fottokopi korun dhaddlo, 
zache vorvim DKA 1988 vorsa hea sonvsarant asli mhunn sid'dh zata. Torui astana 
to tem mandun gheunk toyar na! Zo monis apnnench dil'lea likhit puraveantlem 
sot svikarunk toyar asona, tache kodden tonddi ddibett korun kitem adav? Te 
xivai, "hanvem toxem khoim mhonnlam?" oxem-i mhonnpachi tachi sonvoy tumi 
pollelea. Boroilole ddibettint zo monis oslim naddponnam korunk xokta to tonddi 
ddibettint kitem korcho na? Uloilole ddibettint rikordd urona; mhonnttoch 
"hanvem toxem mhonnunkuch na" oxem sangpak bhorpur sondi melltta. Rajkarnni lok 
"I have been misquoted" mhonnttat tem ami polleunk na? Ani tin vorsanchea 
kallant, ddozonamni panam boroun zal'le, ekach vixoyavele, bhasabaxentlean zor 
nirnnoy yena, zalear don voranchea kallant sabar vixoyancher tonddi ddibett 
keli zalear nirnnoy yetolo? Ani hi tonddi ddibett kitlea zonnanchea fuddeant 
zatoli? Goanet-ache vachpi asat tanche
 poros chodd? Goanet-che sogle vachpi thoim hajir astole?

Ani nirnnoy konn ditolo? Purai disachea sommelonak je monis bhaddeache 
protinidhi haddunk xoktat teach mon'xank don voranche ddibetti khatir 
bhaddeachi "audience" haddunk kustar poddttolem? Te bhair, atam ddibetticho ho 
khorch ukhlunk Q80 Hoiba petrodinar gheun dedd payar ubo zala; mhunnttoch 
TAGchea fundak legun hat launchi goroz na. Ek 'stadium' bhorunk kotthinn 
poddchem na.

Tachi fattbhuim polleyat. Jea ghorant ddibetti vellar aplem mhonn'nnem dhorona 
tedna virodheacher 'paperweight' xevttun marpachi sonvoy asa, tea ghoracho 
yezman mhunn nanv zoddlolo monis to. Tacho tir chuktoloch mhunn konn khatri 
ditolo? Oslea kodden meter zavop mhollear jiv riskar ghalop, oxench zalem ki na?

Osle poristhitint tonddi ddibettik raji zaunk hanv toklen suttunk na!
Mhunnttoch, ti ddibett hangach korum-ia. Boroun urtoli. Zai tedna likhit puravo 
divpachi sondi mellttoli; hanvem toxem khoim mhonnlam, oxem sangpak titli xi 
sondi mellchi na ani toxem mhonnlem zalear konn fott sangta tem vachpeank 
rokhddench kollttolem. Dekhun ekek vixoy/prosn gheum-ia ani suttavo zai porian 
tacherich bhasabhas korum-ia, alaite vixoy misoll korinastana.  Magiruch dusro 
vixoy/prosn hatant gheum-ia. Fuddem haddlolea vixoyacher dogainchem sohomot 
(agreement) zalem zalear, to thoinch soddop ani fuddlea prosnar vochop. Hem 
tuka man'volem zalear, rokhddech vavrak lagum-ia, Tomazinho bab. 

Survatek, aiz porian kholayen bhasabhas chol'lea tea vixoyacher tori amchem 
sohomot zalam zalear polleum-ia. Mhojea kispan, sogle purave kontak dhorun zo 
nirnnoy aila to oso: (a) DKA 1988 vorsa zolmant aili, 1989nt nhoi; ani (b) ti 
sthapli Romi Konknnichi sorvoi vottamni udorgot korunk, ani nhoi Romi 
Konknnivelea oneayancher zhuzpak. Ho nirnnoy tuka man'ya asa? Fokot 'hoi' kai 
'na' itlench sang. Magir, hache velean vachpeank kollttolem amche modlea konnak 
sotachi fikir asa poi tem.

Sotachench zoit zatolem.

Mog asum.
Sebastian Borges



On 09 Jun 2010 tomazinho cardozo <tomazinho....@gmail.com> wrote:

09/06/10

BORGES BAB-AK NIMNNO ZABAB

Khoinchoch vixoy chorchek haddlea uprant ti chorcha akhrek somponk zai. 
Eka vixoyacher dogam zannamni kholayen bhasabhas kelea uprant te 
chorchent konnachem sangnnem sarkem aslem ani konnachem sagnnem sarkem 
naslem hacher konnem tori nirnnoy diupak zai. Ani oxem ghoddpak osleo 
chorcha eka-meka somor zaupak zai tantun konnache mud?de sarke asle ani 
konnache mud?de sarke nasle tacherui nirnnoy zaunpak zai.

Ji ?DEBATE? mhoje ani Borges bab-a modhem chol?lea tantun tem ghoddona. 
Zo poriant tem ghoddona to poriant tech tech mud?de portun yeta ani zonn 
eklo aplench khorem mhunnonk fattim sorona. Orthacho onorth korun 
apunnuch jikle mhunn kaim zann pemprem vazoita. Hea khatir Borges bab-ak 
hanv anik zabab diunchona.

Punn amcho Borges bab rokddoch mhunnttolo ki hanv poll kaddunk sodtam 
mhunn. Tea khatir Borges bab-ak spoxtt sangtam. Romi lipik Devnagori 
lipi borobor ?Goa Official Language Act?-an ek sarkem sthan mellonk zai 
ho amcho ?demand? dorun Konknni sombondit anik kosleay vixoyancher tuje 
koddem uktti ?face to face?  ?DEBATE? korpak hanv raji asam. Tuven vhoir 
kaddleai te proxn mhunttlear Romi lipi vaprunt konn duddu zhoddta, konn 
pochoita ani konn nagoita, konn dukor posta ani konn mhoxi posta, konn 
jevta tech boxent thukta, onit zata vo na, Kristi xallam xivai Devnagori 
lipint Konknni heram iskolamni kiteak xikoina, adi hea soglleam 
vixoyancher hanv Borges bab-a lagim ?DEBATE? korunk khoinchea vellar 
raji asam. Daddhos asa zalear Borges bab toyar za!

V. Ixtt hea potrar boroun hanvem tench sanglam. He soglle proxnn suttave 
korunk ?DEBATE? gorjechi. Somzotam Borges bab hi ?DEBATE? korunk raji 
zatolo mhunn.

Fottinchem zoit zaunk ami diunchena mhunnchem diunchena.

Tomazinho Cardozo
Candolim, Goy.



Sebastian Borges



Reply via email to