Somazacho Kai Khasgi Jivitacho Arso?
.
Sat-att vorsam adli? Khobor nam. Punn khori gozal. Tea vorsa Kala Academyn te 
karyavollint mhaka aspaun ghetlo. Kosli karyavoll? Mhalgoddea tiatristan dilole 
tache tiatr borpavollicher tornnatteamni aple vichar manddop, ani novea 
tiatristache tiatr borpavollicher mhalgoddea tiatristan aple vichar manddop. 
Ubi-addvi borpavoll uzravop. Taka Sahitik Somikxa (Literary Criticism) mhonntat.
Mhaka tea mhalgoddea tiatristache XXX borpavollicher sahitik somikxa korunk 
dili. Sahitik somikxa korta tednam, borovpi konn, to kitlo famad, taka kitlo 
rag yeta, to kitem mhonntolo, to kitlo podvedar, adi. osleo gozali matui 
monachea pordear haddpacheo asonant. Hanvem tea mhalgoddea tiatristachi 
borpavoll sobhemazar oxe ritin uzrayli, xevttim te borpavollichea tiatristak 
mhoji molavnni mhollear apnnak dilolo suko mar koso dislo! Apunn nanvosto 
tiatrist, ani hannem mhaka oso lojek ghalo? oxe torechem chitr tachea 
mukhamollar mhaka vachunk melltalem. Taka mhozo XXX thaun rag ailolo hem-ui 
mhaka tachea osovostponnavelean thavem zalem!
Mhojea motancher taka aplim motam manddunk soeg dilo tednam, tannem te 
borpavolli vixim kitem mhonnchem? Borpavollicho vixoy soddun to mhojer vikh 
vonklo. Titlench nhoi, aplea fuddle tiatrant tannem mhoje add git-ui gaylem. 
Mhaka vaitt disunk nam. Kiteak, tea tiatr borovpiak sahitik somikxecho orthuch 
khobor naslo. Oslea nennarank kitem mhonntolom?                   
Tiatr somazacho arso mhonntat. Sarkem. Punn aichea kallar, hea somazachea 
arxeant dusreachim khasgi-i rupam dakovpacho vevhar chol’la to kitlo tea 
arxeache faskent bosta vo bosnam tem pollevop gorjechem.
Az tiatrache machier, kaim gavpi aplea gavpantlean thoddea lokachea khasgi 
jivitak, bomblechea dentta sokoilea utramni sobhemazar challo martanam distat. 
Ani tannem oxe ritin gaylolea gitak lok fivnnio ani tallio marun taka ubarun 
dovortat. Tednam hea gavpiank apunn tiatrache machier khub kitem borem korta 
ani lokak tem avoddta mhonn tancho goir-somoz zata. Punn tanchim him, lokachea 
khasgi jivitancher gaylolim gitam molaun pollelear, tantum gitacho ek-ui gunn 
asonam.
Lokak avoddta ani lok porot-porot apoyta mhonn dusreachea khasgi jivitak bott 
dakovpi gitam ghoddop, ani tim sobhemazar gavop hem khuinche su-sonvskrutayeche 
faskent bosta ti mhaka khobor nam. Zonn ekleak tachem khasgi jivit asa. Tea 
jivitant to khasgi jem kitem korta taka svota to zababdar asta. Tachem khasgi 
jivit sobhemazar ugtem korop hi xiklolea, sovorlolea ani borea sobhavachea 
mon’xachi chal ani rit nhoi. Tiatrache machier, dusreachem khasgi jivit 
sobhemazar ugtem korta tem, tiatr vosreantlea choddan-chodd lok avddonam mhonn 
tanchea mukhamollavelean zannvota. Jea thoddeank tem avoddta tech lok fivnnio 
ghalun dusreacho abru varear ghalpi gitam gavpiak porot-porot apoytat. 
Tantuntlean he lokachea monancho panvddo-i kollun yeta. Ani tankam gitantlean 
bhik ghalpi tea gavpiacho-i vichar korpachi sokoilea panvddeachi tank disun 
yeta.
Tiatrache machier oxea sokoilea dorjechea gitanchem gavop zata, taka-i lagun 
120 vorsancho itihas aslole tiatr machiek yeunk zai aslolem titlem mhotv yeunk 
nam. Apnnachea hatant asloli tiatr machi koxi-kat somazachea borea khatir 
vaporchi hi gozal tiatrache machier gaytoleank ani nhestoleank onnbhovan khobor 
asunk zai asli ti nam dekun, az 120 vorsancho itihas asloli tiatr machi 
kole-sonvskrutayechea mollar jitli girest zaunk zai asli ani pikunk zai asli 
titli girest zaunk nam, ani pikunk-ui nam mhonn khontin mhonnchem poddta.
Tiatr ho prokar amchea puray desantlo agllo-vegllo prokar. Toslo prokar amchea 
desantlea dusrea khuincheach rajyantlo lok korinam. Dusrea utramni, tiatr hem 
amchem khaxeleponn asa. Hea khaxeleponnachem khaxeleponn tiatr borovpiamni, 
digdorspiamni ani te machier gitam gavpiamni somzun gheunchi goroz asa. Hi 
goroz somzole zalearuch, tiatr machievelean lokak zai tem divpachem sokoilea 
dorjeachem bond zatolem. Tiatracho dorzo apo-ap voir sorunk pavtolo.     

Reply via email to