[Goanet] Son'varchim Sungttam: GÕYCHO FUDDAR KITEM?
GULF-GOANS e-NEWSLETTER (since 1994)® www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/ www.goa-world.com http://www.goa-world.com/goa/credit%5Ccredit.htm Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. QUEM QUER ANDA E QUEM NAO QUER MANDA! Stay tuned to Gulf Goans e-Newsletter - everyday someone, somewhere learns a little. SON’VARACHIM SUNGTTAM: GÕYCHO FUDDAR KITEM? --- Protect Goa's natural beauty Support Goa's first Tiger Reserve Sign the petition at: http://www.goanet.org/petition/petition.php ---
Re: [Goanet] Son'varchim Sungttam
--- Sign the Petition requesting The Honble Minister of State for Environment and Forests (I/C) to maintain the moratorium on issuing further environmental clearances for mining activities in Goa http://goanvoice.org.uk/miningpetition.php --- Ixttamno, Vichitr dista. Hanv nov proxnn vichartam; tor Konknni Xikovpi gopp. Mhoje bhaxecher tisro eklo (Richard Cabral) aplem mot uktaita: Hanvui thoddi Konknni xikil'lom and tednam amkam sangil'lem ki ami asta tednam anv pont ieunk zai mhunnun. Mhunnttokuch ami chuk kortat zaunk zai ami chuk kortanv ani ami xiktat mhunnche boldek ami xiktanv zaunk zai oxem mhaka dista. Sarkhem kai? Konn sangxeat? Tor Xikovpi utthota ani sangta: Tum sangta tem sarkem asa, ani tache vixim kosloch dubhav na. Itlench! Punn koxem / kiteak sarkem? Dusrem koxem / kiteak chukta? Hache vixim kainch sangop na. Ani ho xikovpi apnnak svotak Jezvit xikovpeanche pongotint vhorun bosoita. Koso? Tor te-i khoim prosnachi zap prosnan ditat. Mhojea kontan, hi tor Jezvit padrinchi bodnami. Mhaka zaite Jezvit xikovpi padri mell'lleat. Khub pavttim te prosn korun xikoitat, hem khorem. Punn tanche proxnn amchea Xikovpean zo kela tosle, xikpeak khoddsavpi, nhoi; te vatt dakhovpi, hatak dhorun fuddem vhorpi, proxnn (leading questions) astat. Dekhik amchea Xikovpean manddla tea prosongak eka Jezvit xikovpi padricho 'approach' oso astolo aslo: Xikpi (X): Father, Purnn hem utor Romi lipint koxem borovop? Padri (P): Samkem sompem. Mhaka sang, hea utrantlem pu koxem boroitolo? X : P U, Father. P : Boroi. Magir ro koxem borovop? X: R O, Father. P: Boroi. Nno koxem boroitolo? X: N N O, Father. P: Boroi. Atam boroilam tem vach, polloum-ia. X: Puronno. P: Punn amkam borounk zai aslem tem utor Purnn nhoi? Polloum-ia. Purnn hea utrantlea Pu-cho uchchar purai zata? X: Hoi, Father. P: Ro-cho purai zata? X: Na Father, ordhoch zata. P: Magir kitem korchem poddlem? X: RO-ntlo O katrop. P: Bhou borem. Kator. Nno-cho uchchar purai zata? X: Na Father. Ordhoch Zata. P: Magir? X: NNO-ntlo O katrop. P: Kator. Ani urlam tem vach. X: Purnn. P: Xabbas! Oxench chit't diun xik, ani tum kedinch visorcho na. Tor hi asa eka Jezvit padrichi proxnnam vorvim xikovpachi pod'dot. Amchea Xikovpean vaporlea ti matr nhoi. Atam mhoji chuk mhonnttat ticher yeum-ia. 'Ami chuktat' oxem borovpachem kai 'Ami chuktanv?' Mhoje Saxttintle bolient 'Chukonk' hea 'verb'-achem 'conjugation' oxem cholta: Hanv chukotam, Tum chukota, To chukota, Ami chuktai, Tumi chuktai, Te chuktai. Mhonnje 'First person singular' haka vegllo dovrun her khoincheach 'person'-ant nakyo avaz na. Ani 'plural'-ant soglech kodden eksarkem chuktai hem utor yeta. Mhozo Hindu xezari tench 'conjugation' oxem korta: Hanv chuktam, Tum chukta, To chukta, Ami chuktat, Tumi chuktat, Te chuktat. Mhonnje tacho-i nakyo avaz 'first person singular' hatuntuch asa. 'Sigular'-ant mhozo modlo O to kaddun uddoita. 'Plural'-ant ek forok dista. Hanv nimannem I ghaltam thoim to T ghalta; punn tinui utram, mhojea porinch, eksarkim. Romi lipint boroilole Konknnint mhaka mhojea xezareachench 'conjugation' chodd addolltta: Hanv chuktam, To chukta, Tumi chuktat, Te chuktat. Forok melltta to 'second person singular' ani 'first person plural' hantunt. Tum chuktai; ani, uloitana, hench utor hanv 'plural'-ant vaportam: Ami, Tumi, Te chuktai. Tor, goddbodd naka mhunn, hanv Tum chukta oxem boroitam. Mhojea, toxench mhojea xezareachea, ulovpant 'first person plural' hatunt nakyo avaz na. Tedna Ami chuktanv oxem kiteak boroum? Tum chuktai, Ami chuktanv oxem khoinsor (vaddo / ganv / taluko) uloitat tem mhaka khobor na. Saxttint, Kannkonnant tor hem utor melloch na. Kepem, Sangem, Fonddem bi talukeamni melltta kai? Hoi zalear Xikovpean puravo diuncho. Na zalear, choddant chodd Goenkarancho uchchar borovpant kiteak upkarauncho nhoi? Bettench Hoi, sarkem tujem mhonnlem mhunn xikovnni sompona. Tachem isplikasanv diunchi goroz asta. Zomta zalear, to Veakoronnachem konnachem pustok vaporta, Xud’dhlekhona khatir konnachem vaporta, ani tim vikrek khoim uplobdh asat tem-i sanglear upkar zait. Hacher, ani mhojea adim kel’lea nov proxnnancher, Xikovpeache zapek dolleant tel ghalun ravtam. Mog asum. Sebastian Borges On 13 Apr 2010 jose fernandes konk...@gmail.com wrote: Tum sangta tem sarkem asa, ani tache vixim kosloch dubhav na. Mog asum, Salu On 13 Apr 2010 Richard Cabral rcab...@bsnl.in wrote: Ragar zaunchem nhoi ham. Hanv adim-i zaite pautt thoddeanche nodrek hem haddunk sodhi punn tem toxench urlem. Atam ho ek boro soeg mell'llo. Hanvui thoddi Konknni xikil'lom and tednam amkam sangil'lem ki ami asta tednam anv pont ieunk zai mhunnun. Mhunnttokuch ami chuk kortat zaunk zai ami chuk kortanv ani ami xiktat mhunnche boldek ami xiktanv zaunk zai
[Goanet] Son'varchim Sungttam: Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat !
Son'varchim Sungttam Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat! - Prof. Jose Salvador Fernandes 12 vorsam fattli vollokh. Te ostorechi ani mhoji.Tiche dhuve udexim hi vollokh asli.Tichi dhuv tednam 'sweet sixteen' pirayechem. Mhojea eka ek-anki nattkant bhumika kortalem.Vochot tea zagear, soglleancheach tonddantlean tache bhumikechi tust-tokhnnay zatali. Svota tichi avoy tondd bhorun aple morgad dhuvechi tust kortana aikunk melltalem. Mhoji dhuv mhoji girestkay, mhojem omolik bhanddar. Mhojea kallzacho gonddo. Oxea utramni avoi apleak aslolo dhuvecho mog ugtaitali. Hanv tika eklem khuinch patiyenam. Konnachech vangdda eklem-eksurem soddinam. Zalear, tuje 'one-act play'-ant nhesunk ani tem-i zalear ratchem tika eklem koxem soddum? Natalanchea kallar, spordhe khatir ek-anki nattkulem toyar kortoch, poilech pavtt tichea ghorak bhett dileli tednam tinnem mhaka oxem sanglolem. Hea vixoyacher khub bhasabhas zatoch, dhuvek tinnem mhojea ek-anki nattkuleant nhesunk 'green signal' dilem. Punn eke otticher (condition)! Tumi jitlea-i zageancher tumchi 'one-act play' kortele titlea-i zageancher mhoje dhuvek sangat diunk hanv-ui tumchea vangdda yetelim, avoyn sanglem. Hika kaim ghoddear marun vhorpachem na. Vetelim tempon, yetelim-i tempon. Magir oddchonn kosli? Ani kitli-i zalear tichi dhuv mhaka 'actress' mhonn zai nhoi? Hanvem tika sanglem, tuka mhojer visvas na zalear tujean yeum yeta. Cheddea, visvasacho prosn nhoi ho, punn mhoje dhuvechea mogacho, Avoi uloili. Mhoje khaxa bhoinniger legit ratchem raupak dinam hanv tika. Ravon-ravon mhojea dolleam mukhar zai tem mhaka. Hanvem mhonnlem - Antti, dhuv tuji, tuka zai toxem! Tea vorsa hanvem mhojea ek-anki nattkuleache mezun 39 zageancher 39 proyog kele. Ani ti avoy itlea-i zageancher amchea vangdda bhonvli. Dhuvechea huskean ani mogan! Tea uprantlea tin vorsamni hanvem ek-anki nattkulim boroyleant, punn tim machier haddunk nant. Haddlelim vo haddpachim aslim zalear hanv teach cheddvak bhumike khatir porot ghetolom aslom. Kiteak, hanvem teo ek-anki tech cheddvak monant dhorun boryleleo ani tanchem 50 tok'ke yes ticher adarlelem aslem. Mhonnche, avoychea jivitant tem jitlem mhotvachem aslem, titlench tem mhoje ek-ankint mhaka vortea molachem aslem. Khubxe pavtti mhaka he dhuve-avoychea mogacho ugddas yeta. Kherit toren natalanchea somoyar. Ani uprant natalanchench nimit dhorun, hanv tankam bhettunk vetam. Jitle-i pavtti bhett diunk vetam, title-i pavtti ti avoi mhaka vichitr tallean vicharta -one-act play korta baba? Tednam hanv tika fokanddamni mhonntam - Na antti, he khepek tiatr boroila. Oddech-tin horancho. Punn Gõyant dakoupacho nhoi, 'direct' Kuveitt-Bahrain dakoupacho. Chiquita (hem tiche dhuvechem nanv) tiatrant mukhel 'actress' astelem. Punn tuka mat vangdda yeunk mellchem na. Fattlea natalank hanv dor vorsa porim tankam bhettunk gelom. Chiquitache avoin mhaka sodanche porim yevkar dilo. Ekamekak natalanchim porbim ditana, tichea dolleantlean dukhanchi zhor futtli. Hanv ghuspolom. Antti, kitem zalem? Kiteak roddta? Hanvem vicharlem. Baba, bos yetam! Ti sottasott bhitor geli. Hi az mhaka polleun roddli kiteak kai? Mhoje kitem chuklem zait? Vo, vollokh asa mhunn hanv hika vorsantlean ek pavtt bhett korunk yetam tem hika avddona kai? Monant tharailem, karonn zanna zaun ghetlea xivay ghorantlean bhair sorun vochop nam. Ti chavechem kop ani kunsvar gheun mhojexim aili. Tonddar addecho hanso haddit tinnem mhonnlem - Chav piye baba!' Tinnem chavechem kop ani khann mhojea fuddeant aslelea 'tea-poy'-acher dovorlem. Ti laginch aslele kodelir bosli. Antti, az Chiquita khoim tor? Hanvem tiche dhuvechi vaspus keli. Tichea tonddantlean zap suttche bodlek dolleantlean porot dukham vhanvunk laglim. Antti kitem zalem? Roddta kiteak? Ti odikuch kalliz roddun foddunk lagli. Zai titli roddunk dium-ia hika mhonnot, hanv ogich ravlom. Tichea tea roddnnean, ghorantlem natalanchem vatavoronnuch uddon gel'lem. Khub vellan ti roddpachi thambli. Uprant apunnuch zaun uoili - Oxi roddpak karonn asa mhaka. Mhojea kallzacho gonddoch tachem karonn! Sod'deak na tem. Kal sanjer ixttiniger veta mhunn gel'lem. Azun-ui portonk na. Sokallim tachea soglleam ixttiniger fon korun pollelem, punn tem tanger ekleager-ui naslem mhonn sangtat. 'Hi avoi, 12 vorsam fattim aplea kallzachea gonddeak khuinch ekli patiyenasli, zalear az itli mekllik koxi?' Mhojea monant proxn ubo zalo. Char-panch mhoine zale. Mhojem hem amolik bhanddar mhaka oxench dukhamni roddoita. Hanv tacho kitlo ani koso mog kortam hi taka ani tuka-i khobor asa baba. Punn tannem mat he gozalicher visor ghala. Tem atam mhojea mogak mol dina. Protek gozalint mhaka kikont korta.Oxem kiteak korta zait baba tem? Hanv ticho khas ghorcho zalelea porim ti mhoje thaim uloitali. Mogan ba poddunk na muge tem antti? Hanvem oxi 'psychological' koxi bhas uloilam mat, hi hunddkea-hunddkeamni roddunk lagli. Ti roddta tem polleun mhaka-i borem disunk