[Goanet] Son'varchim Sungttam: GÕYCHO FUDDAR KITEM?

2012-01-07 Thread Goa-World.com

GULF-GOANS e-NEWSLETTER (since 1994)® 
 www.yahoogroups.com/group/gulf-goans/   
www.goa-world.com   http://www.goa-world.com/goa/credit%5Ccredit.htm   



 Tumcam Maie-mogacho ieukar. Enjoy Life - This is not a rehearsal! Konkani 
uloi, boroi, vach ani samball - sodankal. Hich Goenchi osmitai ani amchem 
khalxelponn. Goenchi amchi Konkani bhas! Ekvottachem saddon Goenkaranchem. 



 QUEM QUER ANDA E QUEM NAO QUER MANDA!






Stay tuned to Gulf Goans e-Newsletter - everyday someone, somewhere learns a 
little. 






SON’VARACHIM SUNGTTAM:

GÕYCHO FUDDAR KITEM?
---

   Protect Goa's natural beauty

Support Goa's first Tiger Reserve

  Sign the petition at: http://www.goanet.org/petition/petition.php

---

Re: [Goanet] Son'varchim Sungttam

2010-04-14 Thread Sebastian Borges
---
Sign the Petition requesting The Honble Minister of State for Environment
 and Forests (I/C) to maintain the moratorium on issuing further
 environmental clearances for mining activities in Goa

  http://goanvoice.org.uk/miningpetition.php
---

Ixttamno,
Vichitr dista. Hanv nov proxnn vichartam; tor Konknni Xikovpi gopp. Mhoje 
bhaxecher tisro eklo (Richard Cabral) aplem mot uktaita:  Hanvui thoddi 
Konknni xikil'lom and tednam amkam sangil'lem ki ami asta tednam anv pont 
ieunk zai mhunnun. Mhunnttokuch ami chuk kortat zaunk zai ami chuk kortanv 
ani ami xiktat mhunnche boldek ami xiktanv zaunk zai oxem mhaka dista. 
Sarkhem kai? Konn sangxeat? Tor Xikovpi utthota ani sangta:  Tum sangta tem 
sarkem asa, ani tache vixim kosloch dubhav na. Itlench! Punn koxem / kiteak 
sarkem? Dusrem koxem / kiteak chukta? Hache  vixim kainch sangop na. Ani ho 
xikovpi apnnak svotak Jezvit xikovpeanche pongotint vhorun bosoita. Koso? Tor 
te-i  khoim prosnachi zap prosnan ditat. Mhojea kontan, hi tor Jezvit padrinchi 
bodnami. Mhaka zaite  Jezvit xikovpi padri mell'lleat. Khub pavttim te prosn 
korun xikoitat, hem khorem. Punn tanche proxnn amchea Xikovpean zo kela tosle, 
xikpeak khoddsavpi, nhoi;  te
 vatt dakhovpi, hatak dhorun fuddem vhorpi,  proxnn (leading questions) astat.  
Dekhik amchea Xikovpean manddla tea prosongak eka Jezvit xikovpi padricho 
'approach'  oso astolo aslo:
Xikpi (X):  Father, Purnn hem utor Romi lipint koxem borovop?
Padri (P):  Samkem sompem.  Mhaka sang, hea utrantlem  pu koxem boroitolo?
X :  P U, Father.
P : Boroi. Magir ro koxem borovop?
X:  R O, Father.
P:  Boroi. Nno koxem boroitolo?
X:  N N O, Father.
P:  Boroi. Atam boroilam tem vach, polloum-ia.
X:  Puronno.
P:  Punn amkam borounk zai aslem tem utor Purnn nhoi? Polloum-ia. Purnn hea 
utrantlea Pu-cho uchchar purai zata?
X:  Hoi, Father.
P: Ro-cho purai zata?
X:  Na Father, ordhoch zata.
P:  Magir kitem korchem poddlem?
X:  RO-ntlo O katrop.
P:  Bhou borem.  Kator.  Nno-cho  uchchar purai zata?
X:  Na Father.  Ordhoch Zata.
P:  Magir?
X:  NNO-ntlo O katrop.
P:  Kator. Ani urlam tem vach.
X:  Purnn.
P:  Xabbas!  Oxench chit't diun xik, ani tum kedinch visorcho na. 
Tor hi asa eka Jezvit padrichi proxnnam vorvim xikovpachi pod'dot.  Amchea 
Xikovpean vaporlea ti matr nhoi.

Atam mhoji  chuk mhonnttat ticher yeum-ia.   'Ami chuktat' oxem borovpachem kai 
'Ami chuktanv?'
Mhoje Saxttintle bolient 'Chukonk' hea  'verb'-achem 'conjugation' oxem 
cholta:  Hanv chukotam, Tum chukota, To chukota, Ami chuktai, Tumi chuktai, Te 
chuktai.  Mhonnje 'First person singular' haka vegllo dovrun her khoincheach 
'person'-ant nakyo avaz na.  Ani 'plural'-ant soglech kodden eksarkem chuktai 
hem utor yeta.   Mhozo Hindu xezari tench 'conjugation' oxem korta:  Hanv 
chuktam, Tum chukta, To chukta, Ami chuktat, Tumi chuktat, Te chuktat.  Mhonnje 
tacho-i nakyo avaz 'first person singular' hatuntuch asa. 'Sigular'-ant mhozo 
modlo O to kaddun uddoita. 'Plural'-ant ek forok dista.  Hanv nimannem I 
ghaltam thoim to T ghalta; punn tinui utram, mhojea porinch, eksarkim. Romi 
lipint boroilole Konknnint mhaka mhojea xezareachench 'conjugation' chodd 
addolltta: Hanv chuktam, To chukta, Tumi chuktat, Te chuktat. Forok melltta to  
'second person singular' ani 'first person plural' hantunt. Tum chuktai; ani, 
uloitana, hench utor
 hanv 'plural'-ant vaportam:   Ami, Tumi, Te chuktai. Tor, goddbodd naka mhunn, 
hanv Tum chukta oxem boroitam. Mhojea, toxench mhojea xezareachea, ulovpant 
'first person plural' hatunt nakyo avaz na.  Tedna Ami chuktanv oxem kiteak 
boroum? Tum chuktai, Ami chuktanv oxem khoinsor (vaddo / ganv / taluko) 
uloitat tem mhaka khobor na. Saxttint, Kannkonnant tor hem utor melloch na. 
Kepem, Sangem, Fonddem bi talukeamni  melltta kai? Hoi zalear Xikovpean puravo 
diuncho. Na zalear, choddant chodd Goenkarancho uchchar borovpant kiteak 
upkarauncho nhoi?  Bettench Hoi, sarkem tujem mhonnlem mhunn xikovnni 
sompona. Tachem isplikasanv diunchi goroz asta. Zomta zalear, to Veakoronnachem 
konnachem pustok vaporta, Xud’dhlekhona khatir konnachem vaporta, ani tim 
vikrek khoim uplobdh asat tem-i  sanglear upkar zait.
Hacher,  ani mhojea adim kel’lea nov proxnnancher, Xikovpeache zapek dolleant 
tel ghalun ravtam.
Mog asum.
Sebastian Borges


On 13 Apr 2010 jose fernandes konk...@gmail.com wrote:


Tum sangta tem sarkem asa, ani tache vixim kosloch dubhav na.
Mog asum,
Salu

On 13 Apr 2010 Richard Cabral rcab...@bsnl.in wrote:

Ragar zaunchem nhoi ham. Hanv adim-i zaite pautt thoddeanche nodrek hem haddunk 
sodhi punn tem toxench urlem. Atam ho ek boro soeg mell'llo.
Hanvui thoddi Konknni xikil'lom and tednam amkam sangil'lem ki ami asta 
tednam anv pont ieunk zai mhunnun. Mhunnttokuch ami chuk kortat zaunk zai 
ami chuk kortanv ani ami xiktat mhunnche boldek ami xiktanv zaunk zai 

[Goanet] Son'varchim Sungttam: Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat !

2008-01-27 Thread Goa's Pride www.goa-world.com
  Son'varchim Sungttam 




Avoichea Mogak Dhuvecho Ghat!
- Prof. Jose Salvador Fernandes


12 vorsam fattli vollokh. Te ostorechi ani mhoji.Tiche dhuve udexim hi vollokh 
asli.Tichi dhuv tednam 'sweet sixteen' pirayechem. Mhojea eka ek-anki nattkant 
bhumika kortalem.Vochot tea zagear, soglleancheach tonddantlean tache 
bhumikechi tust-tokhnnay zatali. Svota tichi avoy tondd bhorun aple morgad 
dhuvechi tust kortana aikunk melltalem. 


Mhoji dhuv mhoji girestkay, mhojem omolik bhanddar. Mhojea kallzacho gonddo. 
Oxea utramni avoi apleak aslolo dhuvecho mog ugtaitali. Hanv tika eklem 
khuinch patiyenam. Konnachech vangdda eklem-eksurem soddinam. Zalear, tuje 
'one-act play'-ant nhesunk ani tem-i zalear ratchem tika eklem koxem soddum? 

Natalanchea kallar, spordhe khatir ek-anki nattkulem toyar kortoch, poilech 
pavtt tichea ghorak bhett dileli tednam tinnem mhaka oxem sanglolem. Hea 
vixoyacher khub bhasabhas zatoch, dhuvek tinnem mhojea ek-anki nattkuleant 
nhesunk 'green signal' dilem. Punn eke otticher (condition)!

Tumi jitlea-i zageancher tumchi 'one-act play' kortele titlea-i zageancher 
mhoje dhuvek sangat diunk hanv-ui tumchea vangdda yetelim, avoyn sanglem.

Hika kaim ghoddear marun vhorpachem na. Vetelim tempon, yetelim-i tempon. Magir 
oddchonn kosli? Ani kitli-i zalear tichi dhuv mhaka 'actress' mhonn zai nhoi? 
Hanvem tika sanglem, tuka mhojer visvas na zalear tujean yeum yeta. 

Cheddea, visvasacho prosn nhoi ho, punn mhoje dhuvechea mogacho, Avoi uloili. 
Mhoje khaxa bhoinniger legit ratchem raupak dinam hanv tika. Ravon-ravon 
mhojea dolleam mukhar zai tem mhaka. 

Hanvem mhonnlem - Antti, dhuv tuji, tuka zai toxem!

Tea vorsa hanvem mhojea ek-anki nattkuleache mezun 39 zageancher 39 proyog 
kele. Ani ti avoy itlea-i zageancher amchea vangdda bhonvli. Dhuvechea huskean 
ani mogan!
Tea uprantlea tin vorsamni hanvem ek-anki nattkulim boroyleant, punn tim 
machier haddunk nant. Haddlelim vo haddpachim aslim zalear hanv teach cheddvak 
bhumike khatir porot ghetolom aslom. Kiteak, hanvem teo ek-anki tech cheddvak 
monant dhorun boryleleo ani tanchem 50 tok'ke yes ticher adarlelem aslem. 
Mhonnche, avoychea jivitant tem jitlem mhotvachem aslem, titlench tem mhoje 
ek-ankint mhaka vortea molachem aslem. 

Khubxe pavtti mhaka he dhuve-avoychea mogacho ugddas yeta. Kherit toren 
natalanchea somoyar. Ani uprant natalanchench nimit dhorun, hanv tankam 
bhettunk vetam. Jitle-i pavtti bhett diunk vetam, title-i pavtti ti avoi mhaka 
vichitr tallean vicharta -one-act play korta baba? 

Tednam hanv tika fokanddamni mhonntam - Na antti, he khepek tiatr boroila. 
Oddech-tin horancho. Punn Gõyant dakoupacho nhoi, 'direct' Kuveitt-Bahrain 
dakoupacho. Chiquita (hem tiche dhuvechem nanv) tiatrant mukhel 'actress' 
astelem. Punn tuka mat vangdda yeunk mellchem na. 

Fattlea natalank hanv dor vorsa porim tankam bhettunk gelom. Chiquitache avoin 
mhaka sodanche porim yevkar dilo. Ekamekak natalanchim porbim ditana, tichea 
dolleantlean dukhanchi zhor futtli. Hanv ghuspolom. 

Antti, kitem zalem? Kiteak roddta? Hanvem vicharlem. 

Baba, bos yetam! Ti sottasott bhitor geli.

Hi az mhaka polleun roddli kiteak kai? Mhoje kitem chuklem zait? Vo, vollokh 
asa mhunn hanv hika vorsantlean ek pavtt bhett korunk yetam tem hika avddona 
kai? Monant tharailem, karonn zanna zaun ghetlea xivay ghorantlean bhair sorun 
vochop nam. 


Ti chavechem kop ani kunsvar gheun mhojexim aili. Tonddar addecho hanso haddit 
tinnem mhonnlem - Chav piye baba!' Tinnem chavechem kop ani khann mhojea 
fuddeant aslelea 'tea-poy'-acher dovorlem. Ti laginch aslele kodelir bosli. 

Antti, az Chiquita khoim tor? Hanvem tiche dhuvechi vaspus keli. Tichea 
tonddantlean zap suttche bodlek dolleantlean porot dukham vhanvunk laglim. 

Antti kitem zalem? Roddta kiteak? Ti odikuch kalliz roddun foddunk lagli. 
Zai titli roddunk dium-ia hika mhonnot, hanv ogich ravlom. Tichea tea 
roddnnean, ghorantlem natalanchem vatavoronnuch uddon gel'lem. Khub vellan ti 
roddpachi thambli. Uprant apunnuch zaun uoili -

Oxi roddpak karonn asa mhaka. Mhojea kallzacho gonddoch tachem karonn! 
Sod'deak na tem. Kal sanjer ixttiniger veta mhunn gel'lem. Azun-ui portonk na. 
Sokallim tachea soglleam ixttiniger fon korun pollelem, punn tem tanger 
ekleager-ui naslem mhonn sangtat. 

'Hi avoi, 12 vorsam fattim aplea kallzachea gonddeak khuinch ekli patiyenasli, 
zalear az itli mekllik koxi?' Mhojea monant proxn ubo zalo.

Char-panch mhoine zale. Mhojem hem amolik bhanddar mhaka oxench dukhamni 
roddoita. Hanv tacho kitlo ani koso mog kortam hi taka ani tuka-i khobor asa 
baba. Punn tannem mat he gozalicher visor ghala. Tem atam mhojea mogak mol 
dina. Protek gozalint mhaka kikont korta.Oxem kiteak korta zait baba tem? Hanv 
ticho khas ghorcho zalelea porim ti mhoje thaim uloitali.

Mogan ba poddunk na muge tem antti? Hanvem oxi 'psychological' koxi bhas 
uloilam mat, hi hunddkea-hunddkeamni roddunk lagli. Ti roddta tem polleun 
mhaka-i borem disunk