Madr Terezachea bhagevontkoronacho dobazo TV-icher dakhoitole Vatikanantlea St Pedruchea Angnant Otubrache 19ver Juanv Pual II Pap Saib dobajik Mis bhettoitolo ani Madr Terezachem bhagevont- koron kortolo. Hi kariavoll 19ver sokallim 7.55 tem 10.30 vaztam porian TV-icher dakhoitole, ti sonvsar bhor pollevnk melltoli. Italian Radio ani Televizanv Vatianachea Televizanv Kendrachea sohokaran choloitole.
Gai marpache bondek O. Bengalacho virodh Kendr sorkaran gaio marpacher bondi ghalpa khatir sonsodechea chalu odhivexonant videiok manddunk kelam tacher ostom Bengalacho khor virodh asa ani tem "rajki uskavnni" kortat, dekhun sogleamni tea vidheiokacher nixedh marcho mhonn ulo marla. Gaio marpacher bondi ghalear desantle arthik poristhiticher mar bostolo ani arthik luskonn zatolem, toxench desant chambddeachea utpadonacho vavr cholta taka proxn upraslole mhonn davea sorkaran dakoll kelam. Gaio marpacher bondi ghalpacho hetu mhonnlear desantlea lokachim monam uskavun aplea pokxak motam mellun ghevnk oxem ostom Bengalachea monzati Vikaa Montri Anisur Rahman hannem sanglam. Bengalant Gai marpa niontronn kaidea khal 14 vorsam voir zaloleam gaiank marpak porvangi asa. Kendrachean gai marpacher bondi ghalun ieta, ponn rajeank to kaido pallunk boll korunk zaina, karonn tem kam rajeacher tharlolem asa, oxem Montrean sanglem. Saddamacheam pattlavdarankd horpachi ievzonn Sadddam Husseinache kaimpattlavdar kheddeam ganvamni lipun asat tankam sampddavpak Amerikeche fouzen nove upai ghetleat. Baghdad xharache uttorechea ganvamni Saddamache monis aslolea vattarant Amerikan fouzen hol'lo korun ek meloani panch zavn zokhmi zale. Europant gormek lagun 100 mornnam Halinch disamni Europant gormi chodd vaddlea. Britainant Agostache 10ver 38.1 digri celsius zavn chodd gormecho dis zalo. Bavarian xharant 40.4 digri celsius gormi zali. Paris xharant gormi vaddlolean 100 lok mela ani ek 3 vorsanchem bhurgem motorantuch mele mhonn khobreantlean gomlam. Fransachea kaim vattaramni asloleam hospitalamni aircondtions naslolean zanttea lokache halaval zaleat mhonn sangtat. Asat tumi toear? Amchea xezareak ek famil asa. Avoi bapui, tanchi kazari dhuv ani dogam natram. Voros bhor tanchi zobor-xi zap aikunk ienam. Khorem mhollear tim ghorant asat mhonn legun khobor asonam. Ponn jen'nam tancho Dubai aslolo zanvuim aplea mavoddea portolo ten'nam nhoich tea ghorachem ponn ak'khea vaddeachem vatavoronn bodolta. Tannem haddlolo ek CD player asa. Itlo kall bhor tea CD playerak lagloli kolloi thoddeanch disam bhitor tancho zanvuim zoddoita. Sokallim utthtanch gitancho avaz aikunk ieta ani tho-i zalear boroch vhoddlean. Zo konn jemen bhormeta to legun hea avazan zago zavpacho. Ek dis sokallim fuddem uttlole kodden tanchea playeracher vaztelem git mhojea kanar sadlem. Hea gitant gaitolo gavpi kazar zavnk sodhtoleank ani tanchea avoibapaik ek xiddkavnni ditalo: "Kazar mhollear ek moujecho khell nhoi. Zo konn kazar zavnk fuddem sorta tannem aplem panvl sitidan ghalunk zai. Kazar mhollear mon'xacho fuddar ani ho fuddar boro zatolo tor favo titli toeari asunk nibel gorjechem." Aiz zaite bhav ani bhoinnim aple khuxe bhair vo dusro forsar korta dekhun hem zobabdarechem panvl martat ani uprant adarlole chukik lagun jivit bhor pochatap kaddttat ani dukham golloitat. Aiz Igorz Matechea tribunalant kitlexech logn moddni magtale khottle (cases) asat ani he khottle chodd promannan khuxe bhair logn zaloleanche zavn asat. Aiz zaitim avoi bapui apleam vaddloleam bhurgeank veginuch ani uttavollin logn korun soddunk sodhtat, odik korun jeam avoibapaink cheddvam zolmol'lim asat tankam dusreachea tabeant kelim mhonnttoch aple toklevelo pez unno zalo oxem somzotat ponn akrek fotoutat ani aplem ani apleam bhurgeanchem jivit riskar ghaltat. Toxench zaitim tornattim favo titli toeari nastonam begobeg kazar zavnk fuddem sortat ani aplea fuddarachi vatt laitat. Osleo chuki ghoddcheo nhoi mhonn bhorvanso dhorun fuddli ghoddnni vachuk vachpeank ami amontronn kortanv: Othra vorsanchem Sofia niktench baravi "science" porikxek boslelem. Xikpant tor tem ekdomuch huxar aslem. Apleak "distinction" melltolem mhonn taka purai khatri asli. "Distinction ailear hanv dotorkechem xikop kortolem" ho tacho anvddo tannem apleam ixtt-ixttinnink ugtto kel'lo. Nikalak thodde dis asat mhonnlear Sofiache "aunty"-n taka soirik haddli. Ronny Gulfak kam kortalo ani hozaramni zoddtalo. Tea bhair tachem ghor tin mallianchem aslem. Poile mallier tachi avoi ravtali. Bapui somplolo. Dusre mallier tacho vhoddlo bhav ravtalo, zalear tisre malli tachi asli. Ronny kodden ek "maruti esteam" gaddi ani ek "enfield motorcycle" asli. Tea bhair ekdom motto "bank balance". Hem sogllem polleun Sofichi aunty dipkovli ani ailolea disa Ronny kodden logn zavnk ti taka agro kortali. Sofia aple auntychem kanar ghevnk koxench kobul naslem. Aplem xikop purem kelea xivai aponn kazarachem chintchem na mhonn tannem aple auntyk ugteponnim sanglolem. Aplea cheddvak hi soirik mandun ghevnk tache auntyn tache avoik potovpacho iotn kelo. Auntyche fuslavnnek tachi avoi boli poddli. Cheddo koslea sobhavacho hem fattim fuddem pollenastanam Sofiak ti kazar zavnk forsar korunk lagli. Cheddea kodden aslolea duddvanchea pottleak ani girestkaiek ti bul'loli ani ho "chance" hogddavnk tika khuxi nasli. Apleak kazara vixim chintunk ani toear zavnk thoddo tori vell diat mhonn Sofian avoi kodde zaitench prarthlem ponn soglleo vinovnneo omtea kollxear udok zaleo. Xekim chedvache khuxe bhair taka taktiken Ronny kodden logn kelem ani thoddeam disam uprant Ronny Sofik ghevn Gulfak gelo. Gulfak vetoch Sofia kitem polletolem? Ronnyk ek cheddo aslo ani tachi poili bail taka soddun gel'li. Sofia kodde hem tachem dusrem logn. Ronnyn kel'lem chikann zanno zavn ani avoin adarloli vhodd chuk ollkhun Sofian aplem jivit kobar kelem. Aiz logna babtint zaiteo chuki ghoddleat ani ghoddttat. Dekhun fuddarak osleo chuki ghoddona zanvk Povitr Sobhen fattlea vorsa zal'lea dhomprantik Gonvllik Porixoden Familinchea proxnnam babtint chorchea korun ani aplo husko kaim daklleamnim dakholl kel'lo asa: (SDS 34-36, 57-62) logna adim ani logna uprant ghoddun haddteleam kariavollinim lagu zateleamni xitaben ani zobabdaren vantto ghevncho ani bore ani favo title akarnne udexim okhondd mul'leancher aplo ghorabo bandcho. oxem korunk asat tumi toear? Tomas Lobo AGOST PONDRA, 1947-2003 Agostachi 15 tarik ho amkam itihasik dis. 1947 vorsantlea hea disa, Bharot des svotontr zalo ani lokxaiecho sorkar ghoddun haddlo. Toxench, bharoti katolkankui Agostachi 15 tarik bhouch mhotvachi. Tea disa Pio XIIvea Papa Saiban, oso nirop dhaddlo: "Bharot Matechea ani Igorz Matechea putam-dhuvamno, tumcho Svotontrtaiecho Dis, Saibinn Maimche kuddi-otmea soit sorgar choddlole porbe disa poddta mhonn tika Indiechi Ranni mhonn pacharlea." Bharot des svotontr zalear 56 vorsam bolanddlim. Heam itleam vorsam pottim amchea desant khoreponnan ji udorgot zaunk zai asli ti ozunui zaunk nam. Bharotak svotontrai zoddun gheunche khatir jea ekvottan, ekcharan ani bhavponnan amche suttke zhuzari vaurle, toslo ekvott aiz amchea desantleam nagrikam modem disonam. Mhunno-nuch, aiz pasun amchea desant durbollkai, bhuk, ani her torechem vaitt vosta. Aiz tor ami fixalkaien Bharotacher nodor marli zalear, amkam ek legit nisvarthi monis kivam fuddari mellonk kotthin. Kiteak aiz soglech fuddari aplench polletat, hanv mhaka, tum tuka, Dev somestank oxem tanchem dhoronn zalam. Amcho des durboll nhoi, ponn asloleam thaim chodd asa ani nasloleam thaim kainch nam oxem Madr Tereza mhonnt-tali.Hea tichea mhonnpant khub sot asa hacho il'loi dubav nam. Kiteak tichea utranchem khoreponn amkam amcheach desantleam prantamni ani ganvgirea vattramni nodor marlear disun ieta.Tokle voir pakho naslolo lok ugtea mollba ponda, pula ponda, udka khatir haddun uddoilolea mottea paipamni vosti kortat to ami khub khepo pollela. Kitlim-xinch amchim bhav-bhoinnam, mhellim angavlim ghalun ani fattir aplo sak marun hea-tea kochreachea dobeaxim vochun tantunt koslem tori khann-jevonn mellta kai mhunn axen hat ghalun ustitat. Tor hankam soglleank amchea monant ghevn ami niallunk lagtoch, amcheamni amchea desak ani amkam nagrikank khorepo-nnim svontrtai meulea oxem koxem mhonnom ieta? 1947 vorsa Bharot des svontr zalo. 1947 vorsa thavn tem 1989 meren, fokot Kongres pokxan desacho Kendr Sorkar zaun raj choloilem. Aiz Bharotant ani bharotantlea khuincheach rajeant ekach pokxan aplo sorkar ghoddpacho ani choloupacho, hi poristhiti urunk nam. Kendrant kivam khuincheai rajeant zaum, sorkar choloupa khatir eka pokxak favo te vangddi komi poddtolean kivam tea pokxache gorozui title vangddi nivddun ienant te khatir, nivddun ailolea hea-tea pokxache amdar ektthaim ievn aghaddi sorkar ghoddtat.Aiz Kendrant BJP-chea fuddari-ponna khal NDA sorkar choltolo amkam disun ieta. Amchea Goem rajeant legit aiz BJP-cho sorkar dusream pokxantlea amdarank aplea pokxant aspaun aplo sorkar choloita. Amchea Kendr ani rajeanchea sorkaramni sogllo vevhar transparent ani corruption free ritin choloupachi ekdomuch mhotvachem. Aichea kallar amchea Bharot ani xezari Pakistan desa modem Kaxmirachea tontteak lagon cross border terrorism cholta ani hacho porinam mhunn sogleakuch oxantatai, niro-pradheanche jiv nuksann. Oso tancher oneai kiteak ? Tannim koslem vaitt adharlam mhunn tankam hi mornnachi sojea ? Je meren ami bharoti nagrik ekameka vangdda ekvottan, ekcharan ani bhavponnan jieunche nant, te meren amchea desachi poristhiti khuincheach konnantlean sudarpachi nam. Tor dhorma-dhormam modlo ekvott samballun, mogan ani bhavponnan jieun amcho des ami khorench svotontrtai zoddlolo des korunk amche porim vavrum-ia. Zito Almeida ########################################################################## # Send submissions for Goanet to [EMAIL PROTECTED] # # PLEASE remember to stay on-topic (related to Goa), and avoid top-posts # # More details on Goanet at http://joingoanet.shorturl.com/ # # Please keep your discussion/tone polite, to reflect respect to others # ##########################################################################