SON’VARACHIM SUNGTTAM:

Pulis Porjek, Gorjek vo….?

                                - Jose Salvador Fernandes



Gõyant, pulisanchea monisponna bhailea kortub-kornneancher nodor marlear, Devan apli podvi hanchea hatant diloli zalear te kitem-kat korit hacho nem’ naslo mhunn thavem zata. Karonn, Deva fattlean konna-i lagim podvi ani sot’tea asa zalear, ti aplea kodde asa mhunn tim goir-somzotat. Fokot goir-somoz korun tim ogim ravonant. Ti apli vankddi somzonni vevharant haddunk soeg melltat tednam, tim monisponna bhaile ritin vagtat.

Pulisamni aple podvecho ani sot’techo goir-vapor keloleo sabar deki amchea dolleam mukhar asat. Halinchich jivi-jiti ghoddnni mhonnlear, famad Cypriano prokoronn. Hem prokoronn gazta-gazta, atam Divcholeche eke 29 vorsam pirayeche ostorek forforit zhoroyt-oddit vheloleachi ani fonttamni marloleachi ek khobor jahir zalea. Geeta Pednekar oxem tichem nanv. Dadlo vo ostori pulis zaum, Hea xivay, anik-ui tanchim khubxim, monisponnak sobonant toslim kortubam panttea ponda dhampun asat oso sumar kaddum yeta. Devan mon’xak rochlo, punn teach mon’xak marpa-dhoddaupacho, moddpacho ani jito-jivo marpacho pulisank konnem podvi ani odhikar dilo kai, oso khubxe pavtti monant proxn upzota.

Gõyant ‘pulis’ utrak pulisacho khoro orth soddun her soglle toreche orth asat. Gõyant pulis mhonnlear kumparponnacho khell, bhroxttachari, apto gheupi, tonddak polleun kamam korpi, onitik dolle dhampun ogich ravpi, chor konn te zanna zaun-ui nennarponnachim dhongam korun chorank sodunk bhonvpi, amdar-montreanche dhomkek bhiyeun aple nem’-kaide visorpi ani te koxe-i bagovpi, guneanv asum nasum mon’xank zon’varam poros paxtt lekhpi ani vagoupi, monisponnachea soimacho fator zaun sangati mon’xak moddpi-marpi ani tacho jiv legit kaddpi, oso orth dolleam mukhar ubo zata.

Mhoji ek ixttin asa. Dhorman hindu. Lognache pirayer pavlea. Fattim tika, benkint nokri korpi konn ekleachi soirik aili. Punn tinnem ti soirik fuddem vochun zullonk diunk na. Hanvem karonn vicharlem zalear, tinnem mhaka kitem sangchem?

“Benkint nokri korpi ani pulisachi nokri korpi hankam soddun, mhaka mhozo poti-dev mhunn dusro konn-ui upkarta mhaka!” Tinnem sanglem.

Aiz Gõyant, nagrikam sovem pulis-lok apli zababdari visorleant oxench mhonnchem poddta. Aiz tim porjek apli seva diunche bodlek tankam dhodd-foddaytat, kaido ubarun dovorpachi seva korche bodlek tim kaido porjecher thaptat. Kaide khuim nagrikamni mogan pallpache astat, punn Gõyche pulis porjek bhirant dakoun te kaide kudd’ddeponnim pallunk laytat.

Gõychea pulisanchea noitik sobhavachi-i porjek khobor asa. Pinzloleant pãym ghalpacho tancho sobhav polleun onitik sampoddlolo monis, ani kherit bhaxen ostori tankam patiyena. Ghovan marlear ani pavsan bhizoylear konnak sangum mhonntat te porim ti apnnacher zaloli onit ogeponnim sonsta. Aplea aplech bhitor jirun veta.

Hem sogllem niyallit zalear, pulisankuch svota apli zababdari somzunk na mhunn thavem zata. Porjechi seva koxi korop, tankam koxe kaidean faideache zavop hachi poili tankanch khobor na. Dekunuch tim, apunn kaideache dev zalolea porim apnnak zai tednam kaideachim fintam laytat, ani naka tednam tim aplea kornneamni tunttoun uddoytat. Hem koslem pulisponn, orth-mol ani dom’ naslolem?

Zoddiche, podveche ani motlobponnache nodrentlean konn-ui pulis zaunk fuddem sorta tacho xevott osoch zata. Hea vevsayant to apleach khottea kornneamni khotavlolo asta. Aplo sobhav dakoyta. Apunn monan-kallzan konn ani kitem tem-ui dakoun mekllo zata. Porjeche nodrentlean khala poddta.

Reply via email to